2.5.2026 kňaz:
Prosím, prestaňte s tým. Vnímam to ako ďalší krok k rozdeľovaniu Cirkvi. Ježišovi - ak si to dobre vykladám - záležalo na jednote kresťanov, nie na tom, kto ako prijíma. Nestretol som kňaza, ktorý by odmietol dať sväté prijímanie do úst, ale – žiaľ – veľmi často stretám kňazov, ktorí ho odmietajú dať do ruky. A stretám ľudí, ktorí si sv. prijímanie do rúk uvedomujú ako posvätné. A je to pre nich súčasť uvedomovania si posvätnosti chvíle a sv. prijímania. Ruky sú rovnako posvätné ako náš jazyk. A možno i menej poznačené vážnymi hriechmi.
Peter Cibira, farár

o. Antonín Mária Steiner :: klerici

1.5.2026 kňaz:
O Vašu petíciu nemáme záujem. To čo robíte je pomýlené a zmätené, v Cirkvi sa sa neriešia nesúhlasné postoje petíciami, to je nástroj liberálnej demokracie, prestaňte s tým ak Vám naozaj na Cirkvi záleží viac, než nad presadzovaním nezmyselných zákazov - každý má možnosť príjímať slobodne na ruku alebo do úst. To druhé nikto nezakazuje!

A tu je moja skúsenosť z vigílie sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Dňa 18. 6. 2025 som sa na základe istých nepredvídateľných okolností zúčastnil na svätej omši o 17. 30 hod. v kostole sv. Jána z Mathy (Trojička). Bola to teda už sv. omša z vigílie sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Po svojich skúsenostiach s kňazmi s tohto kostola s čias tzv. covid pandémie, keď mi jeden z takýchto pomätených kňazov v tomto úplne prázdnom kostole odmietol udeliť sviatosť zmierenia, dokiaľ mu vraj nepredložím potvrdenie o zaočkovaní, tak ani do tohto kostola radšej nechodím.
Z vlastnej skúsenosti, ale aj z rozhovorov veriacich som vedel, že tamojší správca farnosti ICLic. Mgr. Ján Adamus je rovnako svojvoľný kňaz, ktorý, zrejme s pýchy a namyslenosti odmieta podávať Najsvätejšiu Eucharistiu veriacim, ktorí sa s úcty k Ježišovi Kristovi rozhodnú prijať ho na kolenách a do úst. Žiaľ, takýchto svojvoľne konajúcich kňazov je v liberalizmom napáchnutej Bratislave ešte stále viacero.
Otvorený list predsedu AZN predsedovi KBS: Vzhľadom na to, že svojvoľnosti niektorých kňazov na celom Slovensku privádzajú do nebezpečenstva platnosť a dôstojnosť najsvätejšej Eucharistie mala by k nim KBS zaujať stanovisko
Počas svätej omše som prosil Všemohúceho Boha, ak je to vôľa Božia, aby mi na tento veľký sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi dal tú milosť, aby som nemusel ísť k tomuto kňazovi na sväté prijímanie, aby som sa s ním nedostal do zbytočnej konfrontácie. Potešilo ma, keď som videl, že sväté prijímanie bude okrem pána farára rozdávať aj, zrejme mimoriadny rozdavateľ sv. prijímania, ktorý tam pôsobil v úlohe jediného miništranta. Patény sa počas sv. prijímania samozrejme nepoužívali.
Keď som teda videl, že rozdávať bude aj tento starší pán nižšieho vzrastu, tak som sa okamžite postavil do ľavej rady, v ktorej rozdával Najsvätejšiu Eucharistiu. Moje skúsenosti sú totiž také, že ak sa radšej takémuto svojvoľnému a pyšnému kňazovi, ktorý neznesie, ak veriaci prejaví takýmto spôsobom úctu k Ježišovi Kristovi prítomnému v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej vyhnem, a idem na sväté prijímanie k inému rozdávajúcemu, tak bez problémov dostanem Najsvätejšie Kristovo Telo na kolenách a do úst. No ako sa ukázalo, tak Božia vôľa bola iná, a Pán chcel, aby som na prejavenej úcte k Pánu Ježišovi prítomnému v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej trval a vydal o tom svedectvo aj pred celým kostolom.
Keď som si totiž pokľakol, aby som prijal Najsvätejšie Kristovo Telo na kolenách a do úst, tak spomínaný starší pán, ktorý už mohol mať aj okolo 70 rokov mi direktívne rozkázal: „Postavte sa!“ Keď videl, že to odmietam urobiť, dvihol ruku aj so Sviatosťou oltárnou asi do výšky svojich očí a chvíľu čakal. Na čo som sa ho ja spýtal, že: „Prečo by som sa mal postaviť?“ Vtedy znova drzo a arogantne zavelil ako komunistický politruk počas mojej základnej vojenskej služby v čase vlády UV KSČ : „Postavte sa!“ Keď videl moju neoblomnosť, tak sa ma chcel pokúsiť obísť smerom po mojej ľavici. Na čo som aj ja zareagoval pohybom smerom doľava. Keď to videl a počul miestny správca farnosti verbálne zakročil, prestal rozdávať sv. prijímanie a povedal: „Nemôže sa zohýbať, má problémy s chrbticou“. Na čo som ja zareagoval slovami: „Tento problém sa dá ľahko vyriešiť kľačadlom“. Hneď vedľa nás totiž na pravej strane stálo pred bočným oltárom kľačadlo, ktoré som hneď pohotovo schytil a postavil pred prekvapeného pána farára. No pán farár miesto toho, aby situáciu v kľude vyriešil, a podal mi vo všetkej úcte sväté prijímanie, tak v hneve sa mi začal vyhrážať slovami: „Viac do tohto kostola nechoďte, ja si to neželám“. Na čo som mu ja odpovedal, že nech je poslušný Cirkvi“. Keď som si kľakol na kľačadlo, aby som vo všetkej úcte dostal Najsvätejšie Kristovo Telo, tak nahnevaný pán farár na mňa ešte zvrieskol: „A to kľačadlo dajte na miesto“.
Teror a šikanovanie veriacich zo strany kňazov voči spôsobu prijímania Eucharistie do úst pokračuje. Niektorí kňazi odmietajú podávať Eucharistiu do úst veriacim, ak si pokľaknú. Eucharistiu na kolenách a do rúk podávajú! Čo hovoria dokumenty Svätej stolice?
Tu treba povedať, že spomínaný pán bol menšej postavy a keď som si pokľakol, aby som prijal Najsvätejšie Kristovo Telo na kolenách a do úst, tak moje oči boli na úrovni vrchnej časti kalicha, takže som videl jeho obsah. Keď teda vybral z kalicha Najsvätejšie Kristovo Telo, tak ho držal len asi desať, maximálne pätnásť centimetrov na úrovni mojich úst a nevyžadovalo by si to od neho teda žiadnej námahy, aby mi vložil Najsvätejšiu Eucharistiu do úst. Vyhovárať sa na problémy s chrbticou je podľa mňa len klamstvo a výhovorka. Je zaujímavé, že o.i. pán biskup Mons. Jozef Haľko (viď foto) nemá žiaden problém v Bratislave týmto najúctivejším spôsobom podávať Najsvätejšiu Eucharistiu veriacim!
Aj Dominik Savio už ako študent vedel . že v malej hostii je Ten, pred ktorým je málo cítiť sa ako prach, a preto bez rozmýšľania kľaká na obe kolená. Čo sa to s nami stalo, že sme zabudli na tisícročnú tradíciu Cirkvi a na vieru našich otcov? Môžeme sa potom čudovať, že už nemáme takmer žiadne kňazské povolania? Môžeme sa čudovať, že mnohých kostoloch už miništrantov ani nevidieť a veriacich neustále ubúda?
Kladiem si teda otázku: akým právom a z akého dôvodu si dovoľuje pán farár Ján Adamus zakazovať mi vstupovať do kostola sv. Jána z Mathy? Vari si spomínaný kňaz naozaj myslí, že veriaci chodia do kostola, kvôli kňazom, a nie kvôli Pánu Bohu? Vari je kostol sv. Jána z Mathy v súkromnom (osobnom) vlastníctve spomínaného kňaza? A vari takéto chovania kňaza nie je vyhrážanie sa a zastrašovanie aj ostatných veriacich, ktorého cieľom je odradiť veriacich od úctivého prijímania Najsvätejšieho Kristovo Tela na kolenách a do úst?
Nie je smutné, že sa takto drzo, neúctivo a arogantne správa kňaz voči veriacim ešte aj v predvečer sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi? Nehovorí Inštrukcia REDEMPTIONIS SACRAMENTUM jasne v bode 90. „Veriaci prijímajú pokľačiačky alebo postojačky, ako to ustanovila konferencia biskupov“ a potvrdila Apoštolská stolica. „Ale keď prijímajú postojačky, odporúča sa, aby pred prijatím sviatosti prejavili patričnú úctu, podľa tých istých stanovených noriem.“
Resp. v bode 91. jasne o tom, že: „Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky“.
Nevyjadril sa bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský na túto tému jasne aj v tomto videu?:
Nemala by už konečne KBS zastaviť šikanovanie, zastrašovanie a teror zo strany svojvoľných kňazov voči veriacim? Nie je načase zastaviť túto vojnu a prenasledovanie vlastných veriacich vo vnútri Cirkvi? Či si Pán Ježiš Kristus prítomný v Eucharistii, po tom, čo sme ho zatvorili do Božích chrámov a bránili veriacim k prístupu ku sviatostiam, ale aj po toľkom urážaní všetkého druhu už konečne nezaslúži patričnú úctu a poklonu? A nemali by sme odprosiť za urážky, ktoré sa Božiemu Majestátu na Slovensku v posledných rokoch dostalo?
Väčšina z týchto kňazov máva pekné kázne. No v praxi je to už horšie. Neplatia aj tu Ježišove slová: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú“.
Boh žehnaj Slovensko, aby aj na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie zostalo verné Kristovi a Cirkvi.
Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/18400

Už ako chlapec - miništrant, keď som držal počas sv. prijímania paténu, tak vždy na nej boli jasne vidieť aj menšie a väčšie omrvinky, ktoré tam padali, keď kňaz podával Najsvätejšiu eucharistiu (samozrejme len do úst). Málokedy sa stalo, že by sa na paténe neobjavili nejaké omrvinky, ktoré kňaz vždy precízne zotrel do kalicha pri purifikácii. Všetci tí kňazi, ktorým som miništroval nám kládli s veľkou vážnosťou na srdce, aby sme vždy správne držali paténu, lebo Pán Ježiš Kristus je prítomný aj v tej najmenšej čiastočke- omrvinke. Takéto poučenia sme dostávali vždy, ak si kňaz všimol, že miništrant drží napr. paténu bokom, alebo šikmo. Kňaz jednoducho prestal rozdávať Najsvätejšiu Eucharistiu a miništranta nekompromisne upozornil, že drží paténu nesprávne. A po skončení si nás vždy zavolal a znovu nám kládol na srdce, že držať paténu je veľmi zodpovedná vec, lebo ak by nejaká čiastočka spadla na zem, ľudia by po nej šliapali. Preto držať paténu pri rozdávaní Najsvätejšej Eucharistie mohli väčšinou iba starší a skúsenejší miništranti.
Stalo sa aj to, že nejaká babka sa tesne pred tým, ako je kňaz podal Najsvätejšiu Eucharistiu prežehnávala a vyrazila kňazovi z rúk svätú hostiu. Kňaz vtedy hneď Najsvätejšiu sviatosť Oltárnu vzal zo zeme a hostiu vložil do sklenenej nádoby s vodou, ktorú nechal vedľa bohostánku a nechal ju tam rozpustiť. Robil to s veľkou úctou a modlil sa a robil aj pokánie za to, že sa mu také niečo prihodilo. Potom niekoľko krát v príhovoroch upozorňoval aj veriacich, aby sa neprežehnávali tesne pred kňazom, ale trocha skorej, aby sa situácia neopakovala. Miništrant, ktorý paténu držal nesprávne pán farár nedovolil nejaký čas držať paténu počas sv. prijímania.
Neviem, čo by títo kňazi dnes povedali, keby videli, že Najsvätejšia Eucharistia sa podáva veľmi často bez používania patény. O prijímaní do rúk (často neúctivo veriaci prijímajú až po ceste do lavice a bez purifikácie rúk) ani nehovorím, lebo nás učili, že dotýkať sa Najsvätejšej sviatosti Oltárnej je dovolené len vysväteným rukám kňazov. Je až neuveriteľné, ako ľahkovážne sme sa sa zriekli tejto tisícročnej tradície našich predkov. Ale čo je ešte horšie, ešte stále sa nájdu kňazi, ktorí odmietajú podať Najsvätejšiu Eucharistiu veriacemu po kľačiačky a do úst. Drzo a arogantne zakazujú takýmto veriacim, aby vstupovali do chrámu, ktorého sú správcovia, namýšľajúc si, že sú jeho vlastníkmi. Odvolávajú sa na poslušnosť voči biskupom, ale ak veriaci má to šťastie a ide na sväté prijímanie k niektorému biskupovi v tej istej diecéze, tak miestny biskup mu bez problémov podá Najsvätejšiu Eucharistiu do úst aj vtedy, ak si veriaci úctivo pokľakne, tak, ako si to vyžadujú Cirkevné predpisy a rozum, či svedomie prikazuje. A to už ani nehovorím o terore, šikanovaní ale aj bití veriacich zo strany niektorých kňazov. Píšem tu svoje osobné skúsenosti z Bratislavy.
Nebolo by už načase, aby sa tieto zmätky a chaos z Cirkvi Svätej boli odstránené a znova sa dosiahla toľko potrebná jednota, založená na úcte k Pánovi Ježišovi Kristovi, prítomnému aj v tej najmenšej čiastočke Eucharistie? Aj na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie, Boh žehnaj Slovensko, aby zostalo verné Kristovi a Cirkvi.

podľa tých odpovedí "kňazov" to vyzerá veľmi veľmi biedne s ich vierou a ked to odovzdávajú dalej čakajme katastrofu. Nepoznajú Pána Ježiša ani Ho nechcú spoznať
zo zjavení Jstine Klotz
O PRIJÍMANÍ NA RUKU
(Ježiš hovorí)
„LÁSKA je nezničiteľná, pretože je udržiavaná Duchom Svätým vo večnosti.
„Vidíte, koľko pomoci človek potrebuje, aby unikol tejto beštii (zlému). Ako je všetko urobené (aby sa zdalo) neškodné a jednoduché! Čoskoro budú aj tí s čistým srdcom
zdrvení. Tak málo ľudí to stále skúma. Celá zem by sa triasla, keby vedela, ako mu slúži!
„Už nevidia priepasť. BOH nemá dva rôzne spôsoby merania vecí. Čo neurobia niektorí, musia urobiť iní. To je miera! „Diabol je zaneprázdnený hasením lásky; pracuje proti SVIATOSTI! (...) Mnoho svätých obetovalo celý svoj život so svojimi obetami za túto posvätnú Lásku! Mnohé svedomia sú už dávno zamrznuté a prichádzajú, aby ma prijali.
„Prijmite ma do svojich sŕdc! Sú takí, ktorí naťahujú ruky, aby ma prijali. Zaslúžim si maximálnu dôstojnosť! Nie som jeden z vás! Je to aby diabol mohol dosiahnuť každého, ako nikdy predtým! „Ako som pracoval, aby som si zaslúžil sviatosti, trpením, aby som si zabezpečil Cestu proti peklu! Obetoval som sa až do poslednej kvapky krvi z vlastného Srdca!
„Viete, aký vzácny dar je to pre vaše duše? Nikto nie je hodný! Každý úder srdca
by skončil večným tichom, keby som tam nebol! Premýšľajte o tom tí, ktorí to ešte môžu!“
PRI PRIJÍMANÍ EUCHARISTIE
(Ježiš hovorí)
„Kľaknite si, kľaknite si, kľaknite si! Nikto by nemal stáť! Dajte dobrý príklad! Už neviete, čo robíte. Väčšina nevie! „Žiadny anjel by ma takto neprijal! „Vždy pozdvihnite srdce pri prijímaní Pánovho Tela!
„Neberte ma rukou! „Som pokrmom pre dušu, nie pre prirodzenosť! „(Duša) mi musí preukázať pokoru a (prijať ma) so zloženými rukami! „Je to viac ako modlitba!
„Celé Kráľovstvo lásky, zostúpené z BOHA, preniká hlboko a s mocou! Proti smrti, sklonu k hriechu, treba bojovať. „Vždy buď dieťaťom, ktoré prosí. „Daj mi svoje srdce, vždy pripravené na zmierenie! (Justína: „Keď som prijímala prijímanie, počula som
nasledujúce slová“): „Koľko toho padá na zem! Anjeli to už nevedia spočítať! Srdce mojej Matky krváca. Nebude dlho trvať a budú mať kalich v rukách. Potom sa kňazstvo skončí. Trhlina sa už začala. Je veľa vecí, ktoré Svätý Otec nevie, ako sa s tým zaobchádza. Mnohí nechápu, koľko dlžia Bohu.
„Natiahli ruku (aby prijali prijímanie), bez toho, aby prijali sviatosť (pokánia).
Neveria v spoveď ani v to, čo robia. Diabol sa zmocnil mnohých sŕdc. Pre nich som len chlieb a to je všetko, čím pre nich môžem byť. Aká úbohá generácia! Zhasínajú svetlo. A s tvrdohlavosťou predstierajú, že od Svätého Otca dostanú to, čo chcú!“
Ježiš často hovoril o prijímaní Svätého prijímania na ruku a následných závažných rúhačstvách. Ježiš jej vtedy povedal, že žiadna zmena nie je možná, pretože kňazi a laici odmietajú poslušnosť Svätému Otcovi. Povedal tiež:
„Kto rozumie, nech to nerobí!“ Človek sa musí modliť za ČIN LÁSKY, aby sa táto rúhačská činnosť zastavila.
(Ježiš, pri prijímaní Eucharistie na ruku:)
„Povedal som: Nedotýkaj sa ma! Toto platí pre všetky časy! Umožňuje to šírenie hriechu a nedá sa ho zbaviť. „Žil som podľa vôle svojho Otca a moja ľudskosť
bola veľká! „Cesta sa nenájde vnucovaním mi svojej vôle.
„Ešte raz skloňte hlavy a kľaknite si, aby ste našli Otca. (Namiesto toho) Dom je prázdny a nikto ma nemôže nájsť. Toto sa deje dnes!

LJCH! K takejto petícii by určite nikdy nedošlo, keby neprišlo k tzv. pandémii, k pozatváraniu kostolov na celom Slovensku so súhlasom KBS, (hoci reštaurácie a supermarkety naďalej fungovali), rušeniu bohoslužieb, bráneniu veriacim pristupovať k sviatostiam, k nahradeniu platných liturgických predpisov štátnymi vyhláškami Hlavného hygienika Mikasa, ktorými nanútili veriacim prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu do ruky aj na základe klamstva zo strany KBS, že po skončení pandémie sa vrátime k prijímaniu Najsvätejšej Eucharistie podľa tisícročnej tradície do úst. Za toto smutné a nešťastné obdobie, počas ktorého množstvo veriacich odišlo na večnosť bez toho, aby mohli prijať potrebné sviatosti a Eucharistického Krista na cestu do večnosti, kedy sa Cirkev zriekla vlastnej autonómie a dovolila, aby cézaropapizmom štát rozhodoval o tom, aké pravidlá budú platiť pri bohoslužbách sa Cirkev do dnešného dňa verejne veriacim neospravedlnila a čo je horšie, nebola vykonaná žiadna odprosujúca liturgická slávnosť za urážky Božieho Majestátu. A to sa tu prednedávnom Cirkev verejne ospravedlňovala za všetko možné.... Koľko zla, nenávisti, rozbrojov a nejednoty sa tím podarilo mocnostiam temnosti zasiať na tom našom milovanom Slovensku zasvätenom Sedembolestnej Panne Márii. Žiaľ, aj so súhlasom KBS. A pokánie odmietame. Bože odpusť nám....

15.4.2026 Kňaz:
Christos voskrese!
So všetkou úctou k Vám, ako ku každej inej osobe, ako aj k Eucharistickému Kristovi, plošný zákaz je omyl. Nepoznám Vaše skúsenosti, avšak nehysterizujme. Ak niečo také, spomenuté v sprievodnom liste, o zneuctení Eucharistie, ste zažili, mali by ste to riešiť s miestnym kňazom, alebo hierarchiou. Z inštrukcií v minulosti napr.: kto prijme Eucharistiu na ruku, má si ju vložiť do úst ešte pri kňazovi. Môže to byť problém masového slávenia a anonymity vo farnosti. Sú možnosti ako to korigovať. Určite je to na dlhšie vysvetľovanie a diskusiu. V tradícii cirkvi od počiatku bola prax podávania Eucharistie na ruku. Nádherne to vysvetľuje sv. Cyril Jeruzalemský v mystagogických katechézach. Východná cirkev tiež nepozná niečo také ako prijímanie na kolenách. Ak ste z rímskokatolíckej cirkvi, netrápi Vás, že deti po krste, ktoré sú čisté a bez hriechu, nemôžu prijímať Eucharistiu? Oveľa dôležitejšie, ako zákaz, je katechizovať "veriacich". V mnohých prípadoch takýto zákaz môže byť skôr na škodu veriacim.
Požehnaný večer.

16.4.2026 kňaz:
Takúto petíciu nikdy nepodporím, ani nevyhlásim, pretože prijímanie Eucharistie na ruku je legitímnym spôsobom prijímania. Nešírte tu bludy a strach medzi veriacimi. Pozrite si smernice Rímskeho misála v časti o prijímaní Eucharistie.